Štiavnické vrchy možno s trochou fantázie a z pohľadu turistov nazvať aj "stredoslovenskou horskou riviérov". Výnimočnosť tejto krajiny spočíva v spojení atraktívnych historických miest s množstvom kultúrno-historických pamiatok situovaných na pozadí horskej a jazernej krajiny, ktoré spolu tvoria jediný celok. Podmanivý sopečný reliéf dodáva územiu divoký a neprístupný ráz, ale návštevník tu nájde množstvo turistických značených trás. Región administratívne patrí do okresu Banská Štiavnica, zasahujú sem však aj okresy Levice, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Krupiná a s časti aj Zvolen.

Charakter prírodného prostredia. Aj keď najvyšší vrch Sitno dosahuje výšku 1009 m n. m., na celom území Štiavnických vrchov i priľahlých horských celkov - Inoveckých vrchov, Krupinskej planiny aj v kotlinách Pliešovskej a Žiarskej - prevláda príjemná mierne teplá klíma. Príjemná klíma, ale aj estetická atraktivita sopečného reliéfu je v danom území akcentovaná bukovými a jedľovými lesnými porastami. V nižších polohách možno nájsť pôvodné dubovo-hrabové karpatské lesy. Floristickou zaujímavosťou územia je výskyt divorastúcich porastov ruží v oblasti Sitna. Azda najatraktívnejšou súčasťou prírodného prostredia sú umelé vodné nádrže - tzv. tajchy. Tajchy vznikli umelým prehradením dolín v 16.-18. storočí a ich napojením na povrchové vodovody, ktoré kumulujú dažďovú vodu priamo z okolitých svahov. V minulosti tu bolo viac než 50 tajchov, z ktorých sa dnes najmä na rekreáciu využíva asi 19. Plochou z nich dominuje Počúvadlianske jazero, najviac vody má Veľké Richnavské jazero.